Solučné úschovy

Od 1. júla 2016 môže notár prijímať do úschovy peniaze a veci za účelom splnenia záväzku. O zriadenie takejto tzv. solučnej úschovy možno požiadať ktoréhokoľvek notára. Uloženie veci do úschovy u notára má pre dlžníka za následok splnenie dlhu, ak ho veriteľ z nejakého dôvodu nechce alebo nemôže prijať, teda ak sa objaví prekážka na strane veriteľa, pre ktorú nemôže dlžník svoj záväzok riadne a včas splniť. Zákon rozlišuje štyri prekážky na strane veriteľa, ktoré sú dôvodom solučnej úschovy:

a) veriteľ nie je prítomný, v praxi pôjde o situáciu kedy v čase plnenia nie je veriteľ na určenom mieste, kde má dôjsť podľa dohody k plneniu príp. sa nenachádza v mieste svojho bydliska a dlžníkovi nie je známy jeho pobyt,

b) veriteľ je v omeškaní, ak neprevezme dlžníkom ponúknuté plnenie alebo dlžníkovi neposkytne súčinnosť potrebnú k splneniu záväzku,

c) dlžník má dôvodné pochybnosti o tom, kto je veriteľom, v praxi táto situácia môže nastať, ak si na predmet plnenia uplatňujú právo viaceré osoby a dlžník nevie s istotou určiť, kto má na plnenie skutočne nárok napr. v prípade sporu o predmet nájmu alebo v prípade pochybnosti o tom, komu z manželov má dlžník plniť svoj záväzok ak medzičasom došlo k rozvodu manželov, ktorí pôvodne spoločne vystupovali ako veritelia,

d) dlžník veriteľa nepozná, napr. z dôvodu úmrtia pôvodného veriteľa, keď dlžníkovi nie sú známi právni nástupcovia veriteľa.

Predmetom solučnej úschovy môžu byť listiny vrátane listinných cenných papierov, peniaze ale aj hnuteľné veci za predpokladu, že sa hodia do úschovy. Naopak notár neprijme do úschovy veci, ktoré sa na úschovu nehodia napr. z dôvodu, že podliehajú skaze (napr. potraviny) alebo pre svoju povahu alebo veľkosť ich nemožno uložiť v trezore notára alebo v banke a nepodarilo sa pre ne nájsť iného vhodného uschovávateľa (napr. zvieratá).

Pri solučných úschovách na rozdiel od klasických notárskych úschov platí, že predmet úschovy musí byť odovzdaný notárovi pred podpisomm zápisnice o úschove, nie je preto možné dojednať plnenie dlžníka do budúcnosti.

Prijatie predmetu do úschovy notár bezodkladne zverejní na webovom sídle Notárskej komory SR (www.notar.sk), čo umožňuje komukoľvek zistiť, či bol v jeho prospech zložený predmet úschovy. Povinnosťou notára nie je oznámiť veriteľovi zloženie veci do úschovy, a to ani v prípade, že je veriteľ známy.

Pri vydávaní predmetu solučnej úschovy môžu nastať v zásade štyri rozdielne situácie v závislosti od toho, z akého dôvodu solučná úschova vznikla, a síce:

i. v prípade, že veriteľ je v omeškaní alebo neprítomný ale je známy, notár vydá predmet úschovy veriteľovi na základe jeho žiadosti,

ii. v prípade, že dlžník veriteľa nepozná, je na vydanie predmetu úschovy potrebný vždy aj súhlas samotného zložiteľa, teda dlžníka, ktorého notár upovedomí o tom, že mu bola doručená žiadosť o vydanie predmetu úschovy a kto o vydanie požiadal. V prípade, že zložiteľ (dlžník) s vydaním predmetu úschovy osobe, ktorá o vydanie požiadala, nesúhlasí, môže do 15 dní od doručenia upovedomenia podať u notára námietky proti vydaniu predmetu úschovy. O týchto námietkach bude rozhodovať súd. Ak námietky podané nebudú, notár po uplynutí lehoty predmet úschovy žiadateľovi vydá,

iii. v prípade, že dlžník má pochybnosť o tom, kto je veriteľom a popri veriteľovi si uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy ďalšia osoba. V takomto prípade o vydanie predmetu úschovy môže požiadať len osoba označená zložiteľom v zápisnici o úschove za veriteľa a na vydanie predmetu z úschovy bude potrebný súhlas v zápisnici o úschove označenej ďalšej osoby, ktorá si podľa údajov dlžníka uplatňuje právo na na vydanie predmetu úschovy. Podobne ako v predchádzajúcom prípade dlžník, v tomto prípade táto ďalšia osoba má možnosť zabrániť vydaniu predmetu úschovy podaním námietok v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia. O týchto námietkach bude rozhodovať súd. Ak námietky podané nebudú, notár po uplynutí lehoty predmet úschovy žiadateľovi vydá,

iv. v prípade, že o vydanie predmetu úschovy požiada sám dlžník, notár upovedomí o tejto skutočnosti veriteľa teda príjemcu podľa zápisnice o úschove. Ak príjemca nepodá v lehote 15 dní námietky, notár vráti predmet úschovy zložiteľovi. Ak však bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa, súhlas s vrátením úschovy zložiteľovi zákon nevyžaduje.

V prípade, že sa notárovi nepodarí naložiť s predmetom úschovy v lehote do 10 rokov od jej zloženia, notár podá na súd podnet na začatie konanie o prepadnutí predmetu úschovy v prospech štátu. Následne začne plynúť trojročná lehota, v ktorej ešte môže oprávnená osoba požiadať o vydanie predmetu úschovy a zabrániť tak prepadnutiu v prospech štátu. Ak žiadosť o vydanie predmetu úschovy nebude podaná v uvedenej lehote, príp. súd žiadosti nevyhovie, súd po uplynutí troch rokov od začatia konania rozhodne o prepadnutí predmetu úschovy v prospech štátu.

Náklady solučnej úschovy vrátane hotových výdavkov, ktoré notárovi v súvislosti s takouto úschovou vzniknú, znáša zložiteľ teda dlžník. V zmysle § 568 OZ má ale dlžník právo požadovať náhradu týchto nákladov od veriteľovi.

Odmena notára za prijatie veci do úschovy za účelom splnenia záväzku je určená podľa vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z.z. v platnom znení vo výške 1 % z ceny veci prevzatej do úschovy, najmenej 6,50 Eur plus DPH, najviac 663,50 Eur plus DPH.