Dedičské konanie

Smrť fyzickej osoby je významnou právnou skutočnosťou, ktorá so sebou prináša množstvo dôsledkov. Jedným z nich je dedičské konanie, ktoré začne príslušný súd aj bez návrhu, len čo sa dozvie o tom, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Napriek tomu, že dedičské konanie je konaním súdnym, súd v každej dedičskej veci, ktorá sa u neho začala, poverí notára aby ako súdny komisár samostatne konal a rozhodoval v konaní o dedičstve v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"). Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie.

Najčastejšie otázky:

Ktorý súd je príslušný na konanie o dedičstve po zomrelej osobe?

Kto je oprávneným dedičom po zomrelej osobe?

Čo ak poručiteľ zanechal závet?

Kto je to neopomenuteľný dedič?

Čo je to dedičská nespôsobilosť?

Aký je rozdiel medzi odmietnutím a "zrieknutím sa" dedičstva?

Čo je to odúmrť?

Ako mám postupovať, ak som dedičom a nebol som účastníkom dedičského konania?

Kto je to dedič na neznámom mieste a ako bude súdny komisár postupovať v takomto prípade?

V dedičských konaniach, ktoré začali po 1. júli 2016 platí, že na konanie o dedičstve miestne príslušný súd, v ktorého obvode:
a) mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu,
b) sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a),
c) poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a) alebo písmena b).

Kto je oprávneným dedičom po zomrelej osobe?
Podľa platnej právnej úpravy sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto právnych titulov dedenia súčasne. Pre dedenie zo zákona sú rozhodujúce ust. §473 až 475a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), ktorý rozlišuje štyri dedičské skupiny:

I. dedičská skupina
Túto dedičskú skupinu tvoria potomkovia a manžel poručiteľa, pričom všetci dedia rovnakým dielom. Ak teda poručiteľ zanechal napríklad 2 synov a manželku, každý z nich má zo zákona nárok na 1/3 dedičstva po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak niektoré z detí poručiteľa z nejakého dôvodu nededí, na jeho dedičský podiel nastupujú jeho potomkovia. 
Manžel poručiteľa nemôže dediť v prvej dedičskej skupine sám, preto ak poručiteľ nezanechal žiadnych potomkov, nastupuje druhá dedičská skupina. 

II. dedičská skupina
Túto dedičskú skupinu tvoria manžel poručiteľa spolu s poručiteľovými rodičmi a tzv. spolužijúcimi osobami, teda tými, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia v druhej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom, manžel poručiteľa však vždy najmenej jednu polovicu dedičstva. Ak teda poručiteľ zanechal manželku a rodičov, manželka má nárok na 1/2 dedičstva a každý z rodičov poručiteľa na 1/4 dedičstva.
Podobne ako manžel poručiteľa v prvej dedičskej skupine, spolužijúca osoba nemôže dediť v druhej dedičskej skupine sama, preto ak poručiteľ nezanechal ani manžela ani žiadneho z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina.

III. dedičská skupina
Túto dedičskú skupinu tvoria spolužijúce osoby a súrodenci poručiteľa, pričom všetci dedia rovnakým dielom. Ak niektorý z poručiteľových súrodencov nededí, nadobúdajú jeho podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j. synovci a netere poručiteľa. S ďalším stupňom dedičskej príbuznosti, teda s potomkami synovcov a neterí však už zákon nepočíta.

IV. dedičská skupina
Túto dedičskú skupinu tvoria starí rodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda ujovia a tety poručiteľa. Podobne ako v III. dedičskej skupine ani tu zákon nepočíta s ďalším stupňom dedičskej príbuznosti, teda s potomkami ujov a tiet, t.j. bratrancami a sesternicami poručiteľa. Preto ak nededí žiaden zo starých rodičov ani ich ujov a tiet poručiteľa, nadobúda dedičstvo štát z titulu odúmrte.

Čo ak poručiteľ zanechal závet?

OZ ponúka tri formy, v ktorých môže poručiteľ platne prejaviť svoju poslednú vôľu, a to:
a) závet napísaný vlastnou rukou (holografný závet),
b) závet vyhotovený v inej písomnej forme (alografný závet),
c) závet spísaný vo forme notárskej zápisnice.

Kto je to neopomenuteľný dedič?

Čo je to dedičská nespôsobilosť?

Aký je rozdiel medzi odmietnutím a "zrieknutím sa" dedičstva?

Rozdiel medzi odmietnutím a "zrieknutím sa" dedičstva je zásadný. Osoba, ktorej svedčí subjektívne dedičské právo, je spôsobilá dediť a nebola za života poručiteľa platne vydedená môže v dedičskom konaní vyjadriť svoju vôľu nedediť formou tzv. odmietnutia dedičstva. Odmietnutie dedičstva je úkon, ktorý spôsobuje viacero významných následkov, preto by si ho mal každý účastník konania dôkladne premyslieť. Odmietnutím dedičstva totiž osoba, ktorá dedičstvo odmietla prestáva byť účastníkom dedičského konania a nemôže dediť nič z poručiteľom zanechaného majetku. Odmietnuť dedičstvo pritom možno len v lehote do 1 mesiaca odo dňa, kedy bol účastník jeho dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť poučený a to písomne alebo ústne do zápisnice na súde alebo u notára prejednávajúceho dedičstvo. Tento úkon je neodvolateľný, preto ten, kto raz dedičstvo odmietne sa nemôže neskôr domáhať svojej účasti v konaní. Účinky odmietnutia dedičstva sa tiež vzťahujú na prípadný majetok poručiteľa, ktorý by sa objavil v budúcnosti, aj keď o ňom účastníci konania v čase, kedy sa rozhodli dedičstvo odmietnuť, nevedeli.

V prípade, že osoba má v úmysle dedičstvo odmietnuť, mala by si tiež dať pozor, aby sa svojim faktickým konaním o túto možnosť neobrala. Zákon totiž hovorí, že dedičstvo nemôže platne odmietnuť ten, kto svojim konaním dal najavo, že dediť chce. V praxi môže ísť o situáciu, kedy účastník konania po smrti poručiteľa používa jeho motorové vozidlo, býva v nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa a pod.

Na rozdiel od odmietnutia dedičstva, "zrieknutie sa" dedičstva znamená, že osoba ako účastník konania vyjadrí svoju vôľu nedediť a svoj dedičský podiel prenechá v prospech ostatných účastníkov konania bez toho, aby sám strácal postavenie účastníka konania. 

Čo je to odúmrť?

Ako mám postupovať, ak som dedičom a nebol som účastníkom dedičského konania?

Dôvodov, prečo osoba, ktorej svedčí subjektívne dedičské právo, ktorá dedičstvo neodmietla, nebola za života platne vydedená ani sama seba svojim konaním nevylúčila z dedenia z dôvodu tzv. dedičskej nespôsobilosti môže byť niekoľko. Najčastejšie ide o situáciu, kedy sa súdnemu komisárovi v konaní nepodarí zistiť existencia takejto osoby, príp. sa síce podarí zistiť jej existencia, avšak táto osoba sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a súdnemu komisárovi sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí zistiť iná adresa pobytu domnelého dediča, príp. sa tento zdržiava v zahraničí a jeho adresa nie je známa, kedy môže súdny komisár využiť inštitút tzv. dediča na neznámom mieste.

V prípade, že sa s osobou z niektorého z vyššie uvedených dôvodov v dedičskom konaní nekonalo ako s účastníkom neznamená to, že by táto osoba strácala svoje dedičské právo. V prípade, že sa o prebiehajúcom dedičskom konaní táto osoba dozvie ešte pred jeho skončením, mala by bezodkladu kontaktovať povereného súdneho komisára, ktorý ju po prešetrení relevantných skutočností priberie do konania a bude s ňou ďalej konať ako s účastníkom konania.

Svojich práv sa však takáto osoba môže domáhať tiež v prípade, ak dedičské konanie bolo medzičasom právoplatne skončené. V takomto prípade sa môže domáhať voči osobe, ktorá dedila napriek tomu, že dediť nemala vôbec alebo mala dediť menej ako v skutočnosti dedila, vydania dedičstva. K vydaniu dedičstva môže dôjsť buď dobrovoľne, na základe dohody dotknutých osôb alebo sa oprávnený dedič môže svojich práv domáhať tiež osobitnou dedičskou žalobou v sporovom konaní. Dohoda o vydaní dedičstva by mala mať písomnú formu, v prípade záujmu môže byť tiež spísaná formou notárskej zápisnice u notára.   

Kto je to dedič na neznámom mieste a ako bude súdny komisár postupovať v takomto prípade?